Som vďačná všetkým ľuďom, ktorí pritom pomáhajú. Pretože sa snažíte dať mne a mojim deťom svetlú budúcnosť.

Spolieham na vás,
vaša BAULA

ktorí si všimli môj problém a problém ostatných morských tvorov. Snažia sa pomôcť, kdekoľvek je to len možné. Niektorí priplávajú na lodiach a zbierajú smeti z vody, iní sa zamýšľajú nad tým, ako sa celkom zaobísť bez plastov.

Jedna skupina úžasných ľudí si predovšetkým zaslúži moje osobitné poďakovanie, pretože sa dlhodobo zaoberajú témou „Ako zredukovať plasty“.
Odštartovali projekt, ktorý nesie aj moje meno.

Projekt Baula aktívne prispieva k ochrane životného prostredia veľmi špeciálnou formou, zaoberá sa predajom čistiacich prostriedkov, ktoré nie sú balené v plastových fľašiach. Vďaka tomu už u mňa nemôže skončiť toľko plastov.

Mnoho ľudí jednoducho hodí smeti do mora alebo tam skončia inými spôsobmi. Je to veľmi zlé a kruté.

Stovky z môjho druhu a mnoho ďalších morských tvorov, možno dokonca aj mojich súrodencov, neprežilo zamorenie odpadom.

Zamotali sa do plastových odpadkov a potom sa utopili alebo náhodou niečo z toho pri kŕmení prehltli. Bolo ich toľko, že som ich už nemohola spočítať a každý deň pribúda viac a viac obetí.

Väčšina ľudí je veľmi neohľaduplná a myslí si, že trocha smetí v mori nie je nijako zlé. More je predsa dosť veľké a nie je to predsa až taaaak veľa odpadu.

Ale to nieje pravda. Mali by ste to vidieť!

Na jednom z mojich výletov medzi Havajom a Severnou Amerikou som našla koberec úplne celý z odpadkov. Ľudia nazývajú tento strašidelný zjav „Veľký pacifický kôš“. Toto hrozné miesto je 4,5-krát väčšie ako Nemecko a myslím si, že váži asi 80 000 ton.

Nanešťastie som sa od priateľov dozvedela, že toto nie je jediná hromada odpadu v mori. Zjavne sú všade. To všetko je odpad, ktorý ľudia hodili do môjho životného priestoru. Či už ide o plastové fľaše, siete, sudy, oblečenie alebo igelitky. Za tie roky sa toho nahromadilo toľko, že je načase konečne s tým prestať.

V nasledujúcich rokoch som plávala a potápala sa s mojimi kamarátmi na vždy rovnakých trasách cez široké otvorené more.

Aj som narástla. Teraz mám 1 meter a myslím, že vážim okolo 350 kg. Takže som už dosť veľká a tým pádom sa už len tak ľahko niekto nenájde, kto by sa mi pokúsil niečo urobiť.

Niekedy, keď plávam blízko pláže, prídu ku mne ľudia a potápajú sa so mnou. Je to veľmi pekné a zábavné. Aj keď by som mala mať problém s ľuďmi, na potápačov som vždy milá.

„Keď som bola mladšia, nebolo to také zlé, ale v posledných rokoch sa to zhoršuje.“

morská korytnačka a mám 25 rokov. Dnes by som vám rada povedala môj príbeh.

Narodila som sa na krásnej piesočnatej pláži na Kostarike spolu s mojimi 86 súrodencami. Bohužiaľ vám nemôžem povedať presne, koľko sestier alebo bratov to bolo, bolo ich príliš veľa a ja som bola ešte veľmi malá, aby som si to pamätala.

V každom prípade nás bolo veľmi, veľmi veľa. Stovky ďalších pochádzali aj z iných hniezd.

Keďže sme sa všetci narodili v rovnakom čase a sme vodné korytnačky, tak sme sa všetci súčasne vydali na našu cestu k moru. Bol to poriadny zhon.

Bohužiaľ to niektorí z nás nezvládli, pretože si našu púť všimli aj zlé čajky a niektorých z nás pochytali. Väčšina z nás to však zvládla, dostala sa k moru a hneď začala plávať a potápať sa.
Voda bola tak krásne osviežujúca a chladná, úplne moje. Vtedy som si pomyslela, že život by nemohol byť krajší a malo by to tak navždy ostať.